KLASICIZMUS

ARCHITEKTÚRA         MAĽBA         SOCHÁRSTVO

Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18. a skorom 19. storočí, ktorý rozvíjal klasické umenie antiky a renesancie. Tento pojem vznikol v druhej polovici 17. storočia vo Francúzsku pre nový umelecký smer, hoci v tomto čase sa v ostatných európskych krajinách ešte rozvíjal barok.

Klasicizmus sa uplatnil najmä vo Francúzsku, Taliansku a v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu ( klasicizmus Ľudovíta XVI a empír ). Zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.

Klasicizmus pozitívnym vzťahom k antike nadväzuje na ideály renesancie a dostáva sa do protikladu s barokom. Umelci zdôrazňovali racionálny prístup v umení. V duchu výroku René Descartesa : „Cogito ergo sum“ ( „Myslím, teda som“ ) sa ROZUM stal vodcom umelcov. Klasicizmus rozdeľoval žánre na vysoké ( historické a mytologické námety, panovníci, vojvodcovia ... ) a na nízke žánre ( javy každodenného života, neurodzené osoby ... )

Klasicizmus bol spätý so šľachtou. Strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachty a kráľovské akadémie umení. Klasicistické hnutie sa na prelome 18. a 19. storočia rozvinulo do neoklasicizmu predovšetkým v sochárstve a architektúre. Klasicizmus sa vyvíjal paralelne s rokokom a napokon vyústil do umenia napoleonskej doby, takzvaného empíru s jeho priamočiarymi obrysmi a jednoduchými tvarmi a pomerne studenou krásou.