SECESIA

ARCHITEKTÚRA          MUCHA                KLIMT      

Secesia – je posledný z univerzálnych medzinárodných výtvarných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rád všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Ťažisko secesie neleží vo „vysokom“ umení, v maľbe a sochárstve, ale v dekorácii a úžitkovom umení. Secesia vznikala v dobe, keď priemyslový „brak“ začal prenikať do všetkých oblastí života a bola považovaná za liek proti škaredosti.

Secesia výrazne ovplyvnila spôsob života konca 19. a začiatkom 20. storočia, neopakovateľne sa zapísala i do tváre mnohých európskych miest ako Paríž, Wiedeň, Berlín, alebo Praha. V tejto dobe bolo vytvorené nespočetné množstvo diel s vysokou umeleckou hodnotou, ale i predmetov dennej spotreby. Secesia sa stala neodmysliteľnou súčasťou aj mimoeurópskej kultúry.

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Secesia sa prejavovala v architektúre, výtvarnom umení a v úžitkovom umení ( bytové zariadenie, vitráže ).

Najvýznamnejšími predstaviteľmi architektúry sú Belgičan Victor Horta a Francúz Hector Guimard

Vo výtvarnom umení sa preslávili Alfons Mucha a Rakúšan Gustav Klimt.