BYZANCIA

ARCHITEKTÚRA         MAĽBA            MOZAIKA     

Byzantská ríša, alebo Byzancia, alebo Východorímska ríša - je umelý názov pre východnú, grécko – orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát. Táto ríša existovala od 3. storočia po Kristovi. ( tradične sa uvádza rok 395 ) až do roku 1453. Hlavným mestom bol Konštantinopol ( po slovensky tiež Carihrad, dnes Istambul ). Byzantská ríša bola zmesou rímskeho štátnictva, gréckej kultúry a kresťanského náboženstva. Až do stredného stredoveku bola ríša kultúrne najvyspelejším štátom Európy a islamského sveta. Základnými dvoma hodnotami ríše bolo kresťanstvo a „rímske“ občianstvo. V ríši vznikla aj grécko-pravoslávna forma kresťanstva. Byzantínci sami seba nazývali „christianos orthodox“, čiže pravoverný kresťan. Významnými mestami boli Carihrad, Antiochea, Efezos, Solún a Alexandria. Prekvitalo stavebníctvo a dejepisectvo. Rozmach sa prejavil upevnením byzantského štátu vnútornými reformami za Basilea I. a Leva VI. Orientálne civilizácie zanechali v kultúrnom vývoji Byzantskej ríše značný vplyv, ktorý bol jedným z faktorov, vedúcich k odcudzeniu dvoch kultúrnych európskych sfér - východnej a západnej. Tento rozličný vývoj našiel svoj výraz predovšetkým v rozdelení jednotnej kresťanskej cirkvi na katolícku (západnú) a pravoslávnu (východnú) v roku 1054 ( tzv. východná schizma ). Nie je náhodné, že práve v tomto období vlády slabších cisárov - popri kríze v iných oblastiach - dochádza k oživeniu helenistických tradícií v umení a literatúre, čo zdôraznilo svojbytnosť civilizačného základu Byzantskej ríše.